Situácia: Večer u nás doma, blázinec. Po únavnom dni sme sa stretli všetci doma a z chaosu v práci a škole prechádzame do chaosu tzv. domáceho. Vzniká unikátna chvíľa, kedy sa z našeho príbytku, dovtedy pokojného, stáva cirkus. Ani jeden z nás však nemá vlohy na akrobatiku, či drezúru a dúfam, že nikoho nepodceňujem. Klaunou ale hráme všetci bez výnimky.
Dnes sme premiestili náš starý, charizmatický stôl na nové miesto, ktoré som navrhol už pred rokom. Vtedy ma nikto nepočúval. Po roku to je skvelý nápad, ale len nápad. Na môj naliehavý apel sa nápad neočakávane zrealizoval. Po úmornej práci ako zapojenie laptopu, tlačiarne, naaranžovaní a zladení s priestorom sme zistili, že veciam z pôvodného miesta musíme nájsť miesto nové a to veru nie je len tak. Keď vezmete vec z pôvodného miesta musíte jej nájsť miesto nové, a tak sa robota vyzerajúca na päť pokojných minút predľži na hektický, chaotický večer.
Veci, teda predmety, komponenty alebo ako chcete presúvame z miesta na miesto a naschvál nám jedna vec sťa štafetový kolík ostáva v ruke. Huráááááá, predsa len sa našlo rozumné pôsobisko. Po dobre urobenej práci sa hlava rodiny opýta: ,, Traz je ten stôl tu, no kde bude bývať vianočný stromček?´´ Presne teraz je ten pravý čas klásť si túto otázku. Zmocňuje sa nás panika, lámeme si hlavu a nič súce neprichádza. V týchto momentoch prichádza len smiech, ako záchrana a neviem od koho, ani prečo. Dodáva to trochu korenia do natlakovaného hrnca, keď sa všetci tvária vážne a ja sa smejem. Všetci odídu a ja v tejto chvíli rozmýšam, prečo sa používa formulácia SRANDA PATRÍ DO ZÁCHODU. Prečo by som sa mal ísť smiať práve na záchod? S kým tam mám srandovať? Ako mám srandovať do záchodu? Kto chce, aby ma prešiel smiech? Lámem si nad tým hlavu a pori tom Vás pozývam na Cirkus Život, kedy: každý večer, vstupné: dobrovoľné.
PS: Á ešte niečo, otázka vianočého stromčeka sa zo septembra prekladá na obdobie pred ,,pokojnými,, vianočnými sviatkami.