V roku 1979 sa začal posúvať na území vtedajšieho Česko-Slovenska ČAS zo zimného na letný a opačne. Tento ťah spôsobil ČASový sklz (predpokladám, že dovtedy šlo všetko ako švajčiarske hodinky). Priznávam sa milujem kvalitné hodinky, tie však človek oklame (preČASuje ich), no tie naše vnútorné sú nastavené pevne, ako sa hovorí na fest.
Predstavme si dvoch ľudí, ktorí sú narodení jeden v období letného a druhý v období zimného času. Ak sa majú títo dvaja ľudia stretnúť, pričom ich vnútorné hodiny nie sú nastavené na ten istý čas, je to pri najlepšej vôli veľký problém. Jeden čaká a druhý mešká, alebo jeden mešká a druhý čaká. V tomto napätí, vznikajú isté negatívne javy (hnev, smútok, najčastejšie nervozita, to však nechcem rozoberať) a jednoducho to nie je moc dobrý začiatok príjemného stretnutia. Pokiaľ už viete tieto informácie a zvládate spracovať svoj hnev, môžete eliminovať spomínané negatívne javy v prípade, že ste čakajúci (je to ťažšie, ale oplatí sa).
Každé negatívum má svoje pozitívum. Keď sa spomínaní stretnú, vnútorné hodiny (ďalej pre úsporu času už len VH) sa pre danú chvíľu skompatibilizujú na jeden čas okamihu. Znie to manipulatívne, no je to ako rovnica, časová rovnica, v ktorej zátvorkách sa odohráva čas okamihu, a keď sa zátvorka vyrieši, ostáva nám VH.
Čas okamihu, alebo ako len chcete je výnimočná vec, pretože nestojí žiadnu námahu, dvaja ľudia sa jednoducho naladia na ten istý čas, pričom vôbec netušia, že sa niečo deje. Odhliadnuc od negatívnych javov sa väčšina času stretnutia uberá pozitívnym smerom a rozlúčením človek znovu nabieha na svoj starý dobrý VH- systém.
PS. Pre všetkých priateľov, s ktorými som aj keď s časovým oneskorením synchronizoval čas. Vďaka za vašu trpezlivosť. :)