Človek hľadá, niekedy ani nevie čo hľadá no a tak hľadá čo hľadá. Častá príčina nášho vnútorného nepokoja a chaosu je stratená hlava. Naša hlava je zásobárňou všetkého, čo si vieme predstaviť no a všetko čo si vieme predstaviť stratou hlavy môžeme jednoducho stratiť. Stratená hlava je niečo podobné ako stratené okuliare, ktoré máte na hlave. Ak hľadáte okuliare, ktoré máte na hlave je to prinajmenšom komická záležitosť, najmä ak Vás niekto pozoruje. Tak je tomu aj so stratenou hlavou. Všetci si myslia, že hlavu máte a len Vy viete, že nie! Fenomenálnou záležitosťou pri strate hlavy je precitnutie sa bez nej bez akejkoľvek prípravy a plynulosti. Viem trochu šok! V prípade straty však nikdy netreba prestať veriť, pretože čo je stratené, jestvuje. Nie je to žiadne terno, no je sa o čo aspoň pomyselne oprieť.
Prečo človek stráca hlavu?
Ak svoju hlavu držíme, možno sme ju už dávno stratili a ani o tom nevieme.
Čo dáva našej hlave krídla?
Pohľad! Pomyselný pohľad na niečo čo sme mali a nemáme, niečo čo máme a nechceme mať, niečo čo sme nemali a máme, alebo niečo čo nemáme a chceli by sme mať.
Kam naša hlava odletí?
Obrnená romantickým titanizmom odlieta vždy tam, kam verí v prajnú budúcnosť.
A prečo odlieta?
Hlava potrebuje voľnosť strácať sa, preto aby sme mali vieru ju vždy nájsť.
Pre Teba som aj hlavu stratil.
