Dionýz (boh vína a zábavy) sa opäť opil. Tentokrát do toho zatiahol aj Apolóna (boha poézie a hudby), ktorý popri príjemnej, vínom omamnej atmosfére hral na lýre. Čas plynul, alkoholové opojenie stúpalo a Apolónove prsty postupne oťažievali. Z omámenia jeho prsty oťaželi tak, až napokon nevládal hrať vôbec. Chuť k božskému nápoju však nepriamo úmerne narastala, no bez hudby to nebolo ono. V tom letel okolo dvojice Amor (boh lásky), starý dobrák s iskrou v oku. Dionýz a Apolón ho požiadali aby im niečo na lýre zahral a on nevedel odmietnuť prosbu svojich podnapitých božských priateľov. Dvojica naďalej popíjala a Amor hral. Na jeden vydaný Amorov tón sa nabalil ďalší lýroidný Amorov tón a ďalší a ďalší. Tak vznikol akord. Jeho tóny boli láskavé a spolu, nikdy nie osamote.
Zaspali. Dionýz a Apolón od množstva alkoholu no a Amor od únavy. Tento príbeh by však nebol príbehom, keby sa do toho celého nezaplietla žena, Artemis. Artemis ako správne emancipovaná žena tej dávnej doby chodila na hodiny flauty k Apolónovi. Po celý večer pozorovala Amora ako nádherne hrá. Jej tóny sa tomuto zvuku nepodobali, boli vždy osamote. Uvedomovala si, že flauta nie je akordický nástroj no pocítila závisť k Amorovej hre a ako správna bohyňa sa rozhnevala, spiacemu Amorovi lýru vzala a začala hrať. Neuvedomovala si však, že hra na lýre si vyžaduje iné technické zdatnosti ako hra na flaute. Ách,áááááááááááááááááách. Hrala s takým hnevom. Napokon všetky okrem jednej struny potrhala. Zodpovedne sa rozhodla za svoj čin nezodpovedať, vložila lýru s jednou strunou do rúk spiacemu Amorovi a z miesta činu utiekla.
Noc vystriedal deň,alebo deň vystriedala noc? Na tom vlastne nezáleží. Apolón sa prebudil prahnúci po vode. V tomto smere sme si s božstvom rovní, bolo mu tak, ako nám, keď to preženieme. S ťažkou hlavou, miernou dezorientáciou vstal, zbadal Amora, lýru s jednou strunou a ako správny boh, rozhneval sa. Hurónskym krikom prebudil Amora a vyzval ho na súboj. Vzal svoj luk, Amorovi za trest nechal lýru s jednou strunou a podal mu šíp. Spravodlivý no zbytočný boj, veď sa mohli zraniť. Chrbtom k sebe, dvadsať krokov od seba a mal by začať boj. Niečo sa však stalo. Apolón si povedal,že sa na Amora až tak nehnevá, veď má doma ešte jednu dobre hrajúcu lýru a nechce vyvolávať zbytočné konflikty, no Amor už vystrelil z lýry s jednou strunou. Predtým však poprosil s toľkou láskou Dia (najvyššieho boha), aby Apolónovi šíp neublížil. Všetkému sa z neďaleka, no veľmi tajne prizerala Artemis, ktorú dobehlo svedomie, prosila Dia o to isté čo Amor. Zeus sa rozhodol Aremis potrestať a lásku Amorovho pohľadu preniesol na šíp, ktorý náhle zmenil smer a zasiahol ju. Vykríkla.
Náhly zvrat, nikto chvalabohu neumiera a Artemis náhle pocíti lásku k Amorovi. Dobrého chlapa jej Zeus doprial. A Amorov verdikt voči jej láske? Miluje ju. Miluje ju ako každého dobrého človeka, či však má tento vzťah dlhé trvanie nie je isté, no všetci sú šťastní a …. V úvahách o ich láske ma zastavil Dionýz. Ten sa prebudil, keď začul výkrik Artemis. Všetko od tejto sekundy pozorne sledoval. Premýšľal a našiel čo potreboval. Dôvod. Dôvod na to opäť otvoriť fľašu vína a osláviť, že všetko šťastne dopadlo.
NAZDRAVIE :)
